The Twilight Garden

Společenský román z Londýna. Rozmanitá etnika a společenské postoje. Jedna zahrada a sousedská komunita. Znepřátelení sousedé. Zahrada, která může zachránit všechny. 2 dějové linky. Krásné myšlenky a rodinné příběhy. Pokud máte rádi tyto romány ze života a o životě, budete knihu milovat. Nemám, co bych ji vytkla, a určitě ji budu doporučovat. Jsme v Londýně, 2 domky, 1 společná zahrada, 2 časové linky a 4 hlavní postavy. V současnosti máme 2 znepřátelené sousedy, Winstona a Bernice, které spojuje společná zahrada. Winston prochází existenciální krizí, neklape mu to ve vztahu a tak se rozhodne, že se bude odreagovávat péčí o zanedbanou zahradu, která patří k jeho domu. Sousedka Bernice se přistěhovala se svým synem a ráda by klidný a bezpečný domov pro svého syna, ale Winston ji svou přítomností dráždí. Nemají se rádi. V minulosti zde bydlela Alma a Maya se svou rodinou a o zahradu se staraly spolu. Byla to sousedská zahrada, na které se všichni scházeli, a spolu se o ni starali. Winston a Bernice začnou dostávat tajemné dopisy s informacemi o zahradě z minulosti. Kdo jim je posílá, a co jimi zamýšlí?

Silný príbeh dvoch generácií susedov. Maya a Prem sa presťahujú do Londýna, dúfajúc v lepší život. Zažijú rasizmus aj vykorisťovanie, no hlavne nájdu novú rodinu. O nejaký čas neskôr žijú v tých istých domoch znesvárení susedia. Starostlivosť o spoločnú záhradu im pomôže zahojiť rany a nájsť cestu ku šťastiu. Tento román bol tak nádherne hrejivý a dojímavý, že ho radím medzi najlepšie knihy, čo som kedy čítala. Príbeh je rozdelený na dve dejové línie. Maya sa stretáva so silným rasizmom, ktorý v Británii vládol v 70. rokoch, ale kniha nie je primárne o rasovej neznášanlivosti. Je to kulisa, na ktorej autorka stavia hlavný príbeh a zapracovala ju výborne. Veľmi sa mi páčilo, ako sa Maya otvárala susedom a aké puto sa vytvorilo medzi jej rodinou a staršou susedou Almou. V príbehu sledujeme, aká pevná dokáže byť susedská komunita, keď je budovaná s láskou a rešpektom. Okrem toho tu nájdeme tému osamelosti a vážnych zdravotných komplikácií. Nebolo to preto jednoduché čítanie. Postavy som si zamilovala a ťažšie okamihy ich života som čítala so slzami v očiach. Druhá línia – o Winstonovi a Bernice – ma bavila o trošičku viac. Nastavuje jemne vyčítavé zrkadlo – autorka nás upozorňuje na to, ako hlúpo môžeme prísť o skvelých ľudí a zbytočne si skomplikovať život len preto, že na niekoho hodíme náš hnev, frustráciu a nespokojnosť, hoci za to nemôže. Celou knihou sa vinie tichý odkaz: buďme k sebe milí a rešpektujme sa. A hlavne spolu komunikujme. Poslednú tretinu knihy som mala neustále slzy v očiach. Autorka postavy napísala bravúrne. Bolo to krásne, ako sa ľudia dlhé roky priatelili a čo jeden pre druhého dokázali spraviť, pričom to ovplyvnilo to aj budúce generácie. Zahrada za soumraku je úžasná kniha o tom, ako sa vďaka drobnostiam dokáže medzi ľuďmi vytvoriť silné puto. Je to kniha plná radosti zo života, hoci tu nájdeme aj smútok a bolesť. Nazvala by som ju oslavou priateľstva a rodiny, ktorá nemusí byť vždy pokrvná. Milovala som jej pokojnú atmosféru a tichú prítomnosť rastlín. Odporúčam každému, kto hľadá silný príbeh z každodenného života. Nachystajte si aj balíček vreckoviek – pravdepodobne sa vám zídu. Vhodné aj pre mladších čitateľov (YA).

Opravdu moc pěkná kniha. Příjemné prolínání minulosti s přítomností. Přečetla jsem ji skoro hned.

Ze začátku jsem nevěděla, co od knihy očekávat, ale hned po přečtení prvních pár stránek mě absolutně pohltila. Úžasný příběh, který mě často nutil se usmívat, ale na druhou stranu jsem nejednou musela zamáčknout slzu. Naprosto doporučuji.

I článek o hubení krtonožek v časopise Zahrádkář by byl zábavnějším počtením, než tahle kniha. 400 stran o sázení cibulek a okopávání záhonků. :-( Jen hezká obálka a uvnitř nic...